Kategória: Kultúra

Slovieni boli jednoduchí, mierumilovní ľudia, žijúci v súlade s prírodou. Ich vedomie a viera zabezpečovali súladné vnímanie sveta. Svoje vedomosti a skúsenosti nám zanechali v podobe odkazov a posolstiev. Sú určené pre tých, ktorí chcú kráčať po ceste duchovného rozvoja, aby hrdosť, sila, svedomitosť a čestné konanie sa stali súčasťou ich života. Pretože nastal čas ukázať to, čo v nás tisícročia utláčali: našu hrdosť, svedomie, chrabrosť a lásku.

Kresťanstvo vzniklo vo východorímskej provincii Judea. Prvým šíriteľom bol Peter a Pavol, ktorí boli Židmi. Pavol v Liste Rimanom 11 píše: „Izrael je koreňom… a koreňmi sú Židia.“ Aj v Novom zákone je obraz toho, že na začiatku je Izrael a ostatné národy sú privedené k nemu.

Skazené je písmo Hlaholiky,
Oslávme, bratia, tiene Cyriliky.
Zmizli nám Bukvice, stratili Runy,
zhrbení pohania hľadajú koruny.

Vytrhané sú korene Svätoháju,
Bolestnú pieseň nám víly hrajú.
Perún a Veles spia na dne močiaru.
Kto by to povedal, že nad nami vyhrajú.

Spálené knihy, rozbité sochy,
pocit nechceného decka od macochy.
Dŕžava vymizla, z Istiny je dlh,
Ak nezistíme Pravdu, uzvrie sa Kruh.

Prvé zmienky o pohanskych sobášoch u východných Slovanov sa nachádzajú v starobylých ruských letopisoch. Podľa svedectva Nestora, autora „Povesti dávnych liet“, najstaršej historickej ruskej pamiatke (začiatok 12. storočia), ktorá sa do dnešných dní zachovala, prvotnou formou uzavretia manželstva u starobylých východných Slovanov
do prijatia kresťanského náboženstva bol únos nevesty. Využívanie tejto formy v starobylej ruskej spoločnosti v pohanskom období nebolo náhodné. Obrad únosu naviac zodpovedá názoru a predstavám o primitívnom mužovi, ktorý chce nejakým pôsobom získať akékoľvek cennosti vrátane ženy. Takýmto zmocnením nevesta spolu s predmetmi domácej výbavy prešla do úplného a bezpodielovaho vlastníctva svojho nového majiteľa, manžela. Avšak! Vyjadrenie kronikára: „Zhromaždia sa na pľaci, aby sa plesalo a divoko spievalo…“, poukazuje na religiózne pohanské slávnosti, ale slová: „Nepriviň ženu k sebe, kto je s ňou posvätený“ naznačujú, že únos nevesty sa uskutočnil s jej súhlasom, a preto nemohol mať povahu skutočného násilia.

Dlhé vlasy boli od nepamäti považované za klenot ženskej krásy. Česali si ich, strihali, farbili, zdobili, splietali do vrkoča či iných účesov. Naši Predkovia navyše verili, že harmonizujú telo a dušu. Verili, že dlhé vlasy dávajú telu silu a hlave múdrosť veľkých Svetlých Bohov. Verili, že každý vlas na hlave má spojenie s určitou hviezdou na nebi, z ktorej čerpá energiu a informácie.

„Skutočná viera nie je veriť v zázraky, tajomstvá, obrady, ale veriť v jediný zákon, ktorý je vhodný pre všetkých ľudí na svete. Skutočná viera nie je v tom, vedieť aké dni sú pôstne, kedy chodiť do chrámu, kedy počúvať a čítať modlitby, ale v tom, vždy žiť dobrý život v láske s každým, vždy sa správať k blízkym tak, ako chcem, aby sa správali ku mne. V tom je pravá viera. A túto vieru učili vždy všetci praví mudrci a ľudia, ktorí žili svätým životom, všetkých národov.“
                                                                                           L. N. Tolstoj

Nedávno k nám do redakcie prišla správa s ponukou zverejniť životný osud jedného z nás. Najprv sa táto ponuka zamietla, obsah textu nezapadol do kontextu novín. Ale ako čas plynul, menil sa i názor… Veď i takýto je svet Slovienov… Žiaľ.

„Všetko, čo je tu napísané, povedali až prekvapujúco dobrí, svetlí a inteligentní ľudia, ktorí žili a žijú v Ujmonskej doline.“