„Všetko, čo je tu napísané, povedali až prekvapujúco dobrí, svetlí a inteligentní ľudia, ktorí žili a žijú v Ujmonskej doline.“
skrátené…
„U nás na palandách je veľa detí. Mnoho detí Boh dáva, ale zbytočné neposiela. Keď sa dieťa narodilo, už je na tomto svete všetko prichystané, čím napájať, aj čím kŕmiť. Boh dáva na život dieťaťu.
Babičky sa pri kolíske rozprávali s deťmi od narodenia. Spievali uspávanky a recitovali básne. Nie od jedla dieťa rastie, ale od lásky.
Dieťa vychováva rodina, aj celé spoločenstvo. Pokiaľ zostalo dieťa sirotou, zišla sa celá komunita a riešila, kto si ho zoberie. Aj keby mal iba maličkú rodinku a domček, ale sirotu zoberie, vychová, vyučí a starať sa bude pomaly lepšie ako o rodného. Sirota do domu, šťastie do domu.
Rešpektovanie matky a otca bolo nesmierne. O otcovi hovorili: „Ako je Boh pre ľudí, tak je otec pre deti.“ Otca si ctili, ale: „Za otca sa odmodlíš a za matku zaplatíš. Urazil si otca, s Bohom sa dohovoríš, ale pokiaľ si urazil matku, s Bohom sa už nedohovoríš.“ Oni hovoria:
„Pri mame sme ani hlasno nehovorili, a pokiaľ niekto povie hrubšie slovo, celý deň preplače a my všetci chodíme a o odpustenie prosíme.“ Veľa sĺz je vo svete, vdov, sirôt, ale materské sú najdrahšie. Všetko, čo si zlé urobil matke, neprichádza priamo k tebe, ale prichádza najprv životom a všetky urážky sa k tebe vrátia. Žena plače, rosa padá. Sestra plače, potok tečie. Matka plače, rieka tečie. Najviac sväté a najhorúcejšie sú materinské slzy. Materinská dlaň sa vysoko dvíha, ale bolestivo nebije. Materinský hnev je ako jarný sneh, veľa napadá, ale skoro sa roztopí. Na chlieb a deti sa na krátko nahneváš.
Ak rodičia nemajú príliš pravdu, pomlčte a neurážajte ich nikdy. Rešpektujte nielen svoje matky, ale aj rodičov muža, ženy. Všetko, čo je v dome, sa riešilo pod jednou strechou a medzi mužom a ženou
pod jedným kožuchom. Manžel a manželka, aj keď sa pohádajú,
pod jeden kožuch si ľahnú. Rozvod nepripadal do úvahy. Pokiaľ
na rozvode trval muž, vylúčili z komunity celú jeho rodinu, ak žena, tak jej rodinu. Žena nie je manželov sluha, ale priateľ. Rodičia chránia dcéru do venca a muž dokonca.
Hovoria: „Boh nám nadelil, aby sme boli rozumní, tak budeme rozumní, a aj naše deti budú rozumné. Domy z dreva nám stoja 150 rokov a ďalších 150 ešte budú. Drevo ako železo zvoní, až sekera odskakuje. Poznali sme čas, kedy je možné stromy rúbať, v októbri dva
dni a v marci tri dni.“
Neboj sa smrti, maj strach zo staroby. Príde staroba, príde aj slabosť. Pokiaľ starček stráca jasný um, treba porozmýšľať, že to nemá ľahké. Nebol vždy takým. Čím viac hriechov, tým je zomieranie ťažšie. Moja teta hovorila: „Pokiaľ by sa deti starali o rodičov, ako sa starajú rodičia o deti, koniec sveta by nikdy neprišiel.“ Starých neurážajte, to je aj vaša staroba. Oni hovorievali: „My nebudeme na vašom mieste, ale vy
na našom budete!“
Chcem robiť dobro pre všetkých. A dobro, čo to je? Viktor urobil mostík cez riečku pre ľudí, a to je dobro. Príde však taký čas, keď ho nepostaví za teba ani matka, ani otec, ani brat, ani sestra, ale postavia ho za teba dobré skutky.
Ako je dobré žiť, keď môžeme niekomu niečo dať.“
Zdroj: biosferaklub.info