Velesova noc… Magická noc z 31. októbra na 1. november
Noc s veľkou silou, kedy hranice medzi svetmi sa zužujú, kedy duchovia našich Predkov a tí, ktorí len budú žiť po nás, sa predstavia ako neoddeliteľný celok spolu s umierajúcim a obnovujúcim sa svetom so všetkými prvkami a ich silou.
V túto noc sa duchovia Predkov vracajú k svojim potomkom, aby ich poučili a požehnali celý Rod. Tento čas tak blízko spája tieto svety, že zasvätení a odvážni môžu zmeniť svoj osud … odvrátiť od seba nevyhnutné alebo nájsť cestu do nového života. Svet Nav, Jav a Prav tvoria jeden celok, ale cesty medzi nimi sú uzavreté.
Pohybovať sa vo všetkých troch svetov môžu len bohovia, ostatní
na to potrebujú dôvod alebo pozvanie. Avšak Velesova noc toto umožňuje aj bez pozvania a dôvodu, jednoducho stačí si len želať a chcieť a môže vojsť do hociktorého sveta. Niekde na severnej križovatke troch ciest stojí Veles, Boh mágie, ktorý pridržiava ako tak veľmi ťažké Dvere Javi. Tieto magické dvere umožňujú sem prístup bytostiam z Pravi či z Navi. Niektorí tieto Dvere nazývajú Bránou smrti. A práve v tomto období je brána otvorená všetkým, až kým prvý kohút nezakikiríka!
A čože odtiaľ na nás pozerá s nadpozemským pohľadom,
z medzisveta?
Čo sa deje?
Zomierajúc v láske a v nenávisti hľadia na seba spoza prahov Černobog, vladyka sveta Navi, a Belobog, Stĺp Svetla.
Bratia – nepriatelia, bratia – dvojčatá, bratia, na večné časy odsúdení, aby sa navzájom milovali a bojovali o ovládanie poznania, sa v túto noc stretávajú na prahu sveta Javi pri magických dverách.
Veľká zákonitosť Bytia! V túto Velesovu noc porazený Belobog odovzdáva Černobogovi Koleso roku, symbol vlastníctva posvätného Poznania. Prichádza čas tmy.
Ľudia musia žiť tak, aby sa postavili na odpor temnote, ľsti, pokušeniu bohatstva, moci a zmyselnosti.
Niekto zostane v tejto tme, niekto sa stretne s Belobogom, usmievajúc sa na vzkriesené biele svetlo, s novými silami, s novými poznatkami.
O tom potom, no dnes…
Všetko okolo buráca, čas, energie, svety sa miešajú…
Pri otvorených dverách medzi Nav a Jav sa Duchovia Predkov
pod pozorným dohľadom Velesa vracajú k svojim potomkom, aby im žehnali svoj Rod. Túto noc im umožnil ich navštíviť, odpovedať
na otázky, zahaliť ich svojou láskou… A tí, ktorí čo-to vedia, mali by konať správne…
Pretože okrem Duchov Predkov cez tieto pootvorené dvere
bez pozvania a bezdôvodne, prechádzajú i tí, ktorých nazývame „nečistými“, „temnými z Nav“, duchovia, ktorí žili nespravodlivo a nepekne zomreli, boli skorumpovaní, zvrátení, zvíjali sa z nenávisti
k tým, ktorí žili na svetle.
To je ich noc, kedy majú právo „vyskúšať do hĺbky kostí“ každého, kto sa s nimi na tejto ceste stretne.
Nestojte na križovatkách! Dvere medzi svetom živých a mŕtvych sú otvorené! Tieto magické dni každý prežíva podľa vlastného uváženia.
Niekto nosí hrôzostrašné masky, ktoré sa podobajú americkým kresleným postavičkám, vyrezávajú strašidelné tváre z tekvice a strašia sa navzájom; niekto slávi Samhaina podľa keltských tradícií; iní zasa Velesovu noc. Najdôležitejšie však je, aby sa pochopili procesy, ktoré sa vyskytujú v prírode, vo svete a v nás. Ak to tak nie je, všetko sa zmení na frašku, považovanú za dajaké hry, ktoré však povedú k sklamaniam a životným tragédiám.
Naši predkovia (Slaviani) v období od 21. do 27. októbra oslavovali Navovú sedmicu, počas ktorej spomínali na svojich zosnulých príbuzných. 28. októbra začína jesenná Makoš, kedy Zem vstupuje
do obdobia pokoja a voda uzavrela svoju komôrku až do jari. Od 31. októbra do 1. novembra sa slávi Velesova noc. Podľa ľudovej povery
v túto noc v danom roku duše predkov naposledy navštívia svojich potomkov žijúcich vo svete Jav a potom odletia do Svetlej Irie do budúcej jari.
Od 1. novembra do 7. novembra nastupuje Veľké Jesenné Svarožie, ktoré je venované Svarogovi, Nebeskému Kováčovi a Otcovi Svetlých Bohov Svarožičom. V tomto období Svarog kvôli nadchádzajúcej zime prikryl zem ľadom.
Je potrebné pripomenúť, že ide predovšetkým o rodinný sviatok. Duchovia Predkov sa vracajú k svojim potomkom, aby im zadali úlohy a požehnali celý Rod. Pred útokom temnoty založili oheň, preskakovanie cez ktorého, rovnako ako naboso chodenie cez horúce uhlíky, boli obradom očisty a oslobodenia od zlých síl.
V noci tohto času sa na ulicu vykladá tanier s občerstvením pre duše mŕtvych. Na parapet sa vystaví sviečka, ktorá označuje (ako maják) cestu pre duše, ktoré sú pripravené prísť k vám a pomôcť. K Oltáru sviatku sa dávajú jablká, tekvica, cuketa, jesenné kvety. Spomínajú sa
na tých, ktorí nás opustili, na blízkych, priateľov, príbuzných, ale
bez žiaľu.
Dni spomínania na Predkov boli pre Slovanov posvätné.
Pred slávnosťou vyupratovali dom, umývali sa v kúpeľoch, kde nechali vedro čistej vody a novú metlu pre duše svojich Predkov. Prestreli slávnostný stôl, kde domáci pán pred jedlom si zobral špeciálne slovo a pozval všetkých Predkov na večeru („Dedovia, príďte, pite, jedzte
s nami…“). V dome sa otvorili všetky dvere, aby Predkovia mohli prísť a prisadnúť si k stolu. Predtým, ako sa pristúpilo k jedlu, časť z neho sa odložila na osobitný tanier pre duchov.
Slávnostná zádušná večera trvá pomerne dlho, všetci spomínajú
na zosnulých príbuzných len v tom najlepšom, na ich činy, na ktoré môže byť hrdé nejedno pokolenie Rodu. Počas slávnostnej večere sa môže hovoriť iba o Predkoch – o ich živote, v jednotlivých prípadoch aj o charakterových črtách, na ich slová a činy, múdre rady a dobré skutky. Táto konverzácia sa začína rozprávaním o najstaršom a najslávnejšom predkovi a končí spomienkou na tých, ktorí zomreli nedávno.
Na konci týchto spomienkových osláv domáci pán odprevadí Dedov so slovami: „Zbohom, Dedovia, choďte … so sebou nešťastia, choroby vezmite, dlho nás čakajte …“.
Čo môžeme urobiť pre seba, pre celý rod, pre našu prvotnú dušu?
Ako stráviť Velesovu noc?
Deň pred Velesovou nocou si spomeňte na všetkých vašich žijúcich príbuzných a priateľov, poprajete im všetko dobré. Môžete im zavolať, napísať, navštíviť a vysloviť pár vrúcnych a príjemných slov. Tak, aby pochopili, že im chcete povedať: „Vidím ťa … ty si v mojom živote – a to je pre mňa dôležité.“
Večer dajte na okno sviečku, ktorá bude slúžiť ako maják pre vašich príbuzných. Vypnite elektrické svetlo v dome a zapáľte ďalšie sviečky, ktoré zapálite z ohňa tej prvej z okna. A ku stolu priložte niekoľko stoličky, ktoré zostanú prázdne pre tých, ktorí sa chcú pozerať
na plamienok a pre predkov, ktorí prídu na vaše pozvanie.
Na stôl dajte pečenú zeleninu, pirôžky, bravčové mäso, hydinu, divinu (Veles je patrón lovcov) a čerstvý, vlastnými rukami urobený a v peci upečený chlieb. Nakoniec na stôl priložte červené víno alebo medovinu (nemiešať – je to zdraviu škodlivé), zdvihnite čaše a spomeňte si
na vašich príbuzných, ktorí odišli z tohto sveta..
Oslovte ich láskavým slovom, poďakujte im za to, že ste súčasťou tohto sveta. Menovite spomínajte na tých, ktorých si pamätáte, spomínajte aj na tých, ktorých mená sú už zabudnuté.
Poďakujte vašim žijúcim rodičom, starým rodičom. Zaželajte deťom a vnúčatám veľa šťastia a úspechov, veď oni sú vašim pokračovaním, oni budú na vás spomínať, keď odídeme preč z tohto sveta.
Velesova noc je sviatok spojenia generácií, deň, keď sa pozeráme nielen dozadu, ale aj dopredu.
A nezabudnite dať jedlo na cestu – na nejaký malý tanierik – pre tých mŕtvych, na ktorých zabudli, ktorých rod bol prerušený, na ktorých sa už nikto nepamätá. Ktovie, možno si niekedy tam v iných svetoch
na vás s láskou spomenú…
Predstavte si, že stojíte v širokom otvorenom priestore – v stepi, na poli alebo na kopci. Predstavte si, ako sa pomaly otáčate dozadu a zrazu uvidíte nekonečné množstvo ľudí stojacich za vašim chrbtom.
Ľudí, ktorí sú vám najbližšie, poznáte. Sú to vaši rodičia, starí rodičia. Niektorí z nich sú nažive, niektorí už zomreli. Tí, ktorí stoja ďalej, vám svoju tvár neukazujú, ale viete, že aj oni sú súčasťou vášho osudu, že bez nich by bol váš život nemožný, že aj oni vás sem priviedli a dali vám príležitosť na sebarealizáciu.
Slovne im prejavte svoju vďačnosť. Sľúbte im, že na ich pamiatku určite urobíte niečo krásne a že určite budete ŽIŤ PLNÝ ŽIVOT, zhlboka dýchať, milovať celým svojím srdcom! Pre nich to bude najcennejší darček a najviac naplnené stelesnenie pamätí na nich.
No a potom môžete zhodnotiť minulý rok. Spomeňte si na všetko, čo sa podarilo, čo bolo dobré. Za to poďakujte Vyšším Silám. Porozmýšľajte, čo by z minulého roka malo zostať vo vašom živote a čo by malo neodvolateľne odísť. To čo nechcete, napíš na kúsok papiera: „Nech môj život navždy opustí …“. Potom tento lístok spáľte a jeho popol rozptýľte vo vetre.
Takto uvoľníte miesto pre vaše plány do budúcnosti. Premýšľajte
o tom, čo by ste chceli dosiahnuť? Snívajte! A nech vám Velesova noc poslúži ako ďalšia pripomienka našej povinnosti voči našim predkom, nám a aj našim budúcim generáciám.
Zdroj: mistika.temaretik.com