Polostrov Kola bol neraz v centre záujmu výskumných pracovníkov. Veď s ním sú spojené mýty o Hyperborei, starodávnom domove mnohých pozemských národov. Jedným z takých tajomstiev polostrova sú dve umelo vytvorené stavby vo forme pyramíd, ktorých vek je minimálne 9000 rokov. To znamená, že sú dvakrát staršie ako tie slávne egyptské.
Tí, ktorí prišli zo Severu.
O záhadnej Hyperborei sa zmieňovali už starí antickí autori. Napríklad Plínius Starší tvrdil, že Hyperborejci boli skutočným starým národom, ktorý žil v blízkosti polárneho kruhu („za Boreou“) a geneticky je príbuzný starým Grékom kultu Apollona Hyperborejského. Vo svojom diele Naturalis Historia napísal:
„Za týmito horami, na druhej strane Aquilonu, šťastní ľudia nazývaní Hyperborejcami, sa dožívajú veľmi pokročilého veku a sú preslávení nádhernými legendami.
Slnko tam svieti neustále šesť mesiacov, hviezdy vyjdú len raz za rok počas letného slnovratu a zapadajú pri zimnom. Táto krajina má priaznivé podnebie a bez akéhokoľvek nepriaznivého vetra. Domovy týchto obyvateľov sú háje, lesy. Kult bohov spravujú jednotlivci i celá spoločnosť; spory a rôzne choroby nepoznajú. Smrť prichádza iba
zo sýtosti života.“
Mimochodom, v starodávnych „textoch staviteľov“, ktoré sú napísané na stenách chrámu Hora v egyptskom meste Edfu, sa píše, že egyptské pyramídy postavili niektorí „osvietení“, ktorí prišli z ostrovov severnej krajiny Duat n-Ba, ktoré postihli povodne. Boli to zakladatelia egyptskej civilizácie. Kňazi starovekého Egypta opísali Duat n’Ba ako miesto, kde „slnko ukryté pred našim svetom sa stretáva so slnkom nášho sveta“. Podľa egyptológov slovo „duat“ znamená červená farba svitania pred úsvitom. A taký úsvit býva na 65. stupni severnej zemepisnej šírky, na Ruskom Severe.
Lovci Hyperborei
Vyriešiť tajomstvá polostrova Kola sa po prvýkrát pokúsil profesor Alexander Barčenko, vedúci laboratória neuroenergie All-Union Institute of Experimental Medicine, v roku 1921. Po návrate expedície, ktorá sa uskutočnila pod záštitou OGPU, a po odovzdaní správy o jej výsledkoch Dzeržinskému, boli všetky tieto informácie prísne utajené a stále k ním nie je prístup… Samotný Barčenko bol v roku 1938 zastrelený.
V roku 1997 sa na polostrov Kola uskutočnila druhá výprava pod vedením známeho vedca doktora filozofie Valerija Demina. Mnoho rokov zhromažďoval materiály o Hyperborei a dospel k záveru, že táto krajina je možno pra-domovom všetkých ľudských civilizácií. A materiálny dôkaz o jeho existencii by sa malo hľadať na Ruskom Severe, v blízkosti Severného ľadového oceánu.
Deminova výprava priniesla ovocie. Na polostrove sa našlo niekoľko predmetov pravdepodobne antropogénneho pôvodu. Výskumník však nemal dostatok času na to, aby vedecký svet informoval o svojich objavoch: zomrel v roku 2006.
Sú to pyramídy!
…Toto miesto v úplnom strede polostrova Kola v pohorí Ninčurt, neďaleko mesta Sejdozer, bolo odjakživa obdarené miestnymi Laponcami s mystickou silou. Ale až donedávna sa dve vyvýšeniny zarastené machom, lišajníkmi a malými kríkmi považovali za pahorky.
Prvýkrát slovo „pyramídy“ vyslovila murmanská bádateľka Lídia Efimova. Upozornila na skutočnosť, že tieto objekty sa vzájomne nachádzajú takmer na priamke v smere „západ-východ“. Efimova predpokladala, že sa jedná o starobylé observatórium, ktoré umožňovalo pozorovať hviezdnu oblohu.
V roku 2007 Medzinárodný klub vedcov zorganizoval ďalšiu expedíciu, ktorá si stanovila konkrétny cieľ – výskum „ruských pyramíd“. Pozostávala z 18 ľudí z rôznych odborov: historikov, astronómov, geológov, kameramanov, vrátane Valerija Čudinova, profesora Ruskej akadémie prírodných vied, Dmitrija Subetta, doktora Geologických a geografických vied, Sergeja Smirnova, kandidáta fyzikálnych a matematických vied a tlačového tajomníka.
To však neznamená, že expedícia prebiehala hladko. Spočiatku skupina mala smolu na sprievodcov. Bez nich sa vedci nemohli pustiť na cestu: pyramídy sa nachádzajú na úplne opustenom a nepriechodnom mieste, a okrem toho nájsť ich nie je tak jednoduché. Z vrtuľníka ich nevidieť, sú pokryté vegetáciou, jednoducho splynuli s miestnou prírodou.
Žiadny z miestnych domorodcov nebol ochotný sprevádzať expedíciu. Prvý sprievodca povedal, že kvôli tejto „práci“ by mohol mať problémy so svojimi „predkami“ a rýchlo zmizol a svojich zverencov ponechal svojmu osudu. A tak museli rýchlo hľadať inú, zodpovednejšiu osobu.
Objavili sa nepredvídané ťažkosti aj s letom k pyramídam. Ako keby neznáme sily nechceli dovoliť výskumníkom skúmať záhadné objekty. Raz helikoptéra, ktorá niesla Deminovu skupinu, sa takmer zrútila – pilotovi sa zázračne podarilo pristáť. Aj ostatní členovia expedície mali problémy. Ako sa ukázalo, v deň a v hodinu, kedy bol naplánovaný let
k pyramídam, nad nimi mali lietať v nízkej nadmorskej výške vojenské lietadlá. Vrtuľníku expedície sa však podarilo prekĺznuť vzduchovou chodbou, keď sa nachvíľu uvoľnila a otvorila.
Nakoniec vedci predsa len mali šťastie. Podarilo sa im naskenovať objekty pomocou georadarov. Záver bol jednoznačný: oba objekty sú umelé a vôbec nie prírodného pôvodu! Okrem toho sa ukázalo, že prešli tromi úpravami: boli nadstavované do výšky. Vyvýšenia pozostávali z niekoľkých vrstiev a mali štruktúru pravidelného pyramidálneho tvaru s dutinami vo vnútri. Mimochodom, tvarom zodpovedali opisom legendárnej hory Meru, ktorá symbolizovala „os sveta“, a o ktorej zmienky sa dajú nájsť v rôznych mýtoch a učeniach.
„Kniha Boha Thotha“ na skalách Bieleho mora
Podobné stavby sa našli aj v Bielom mori. Sú menšie ako egyptské pyramídy. Ak však porovnáme ich fotografie s fotografiami pyramídy Chufu v Gíze, zistíme, že tieto stavby sa v mnohom podobajú či už tvarmi blokov, v spôsobe ich väzby a aj v celkovej štruktúre. Pyramídové stavby boli objavené aj na jednej zo skupín ostrovov Ladožského jazera.
O niečom v Bielom mori, čo sa podobá zvyškom pyramíd
Podľa historikov názov „Egypt“ pochádza od „Chi-Ku-Ptah“ (Ptah je jedno z mien boha stvoriteľa v starovekej egyptskej tradícii). Tak sa volalo mesto v Hornom Egypte. Doslovný preklad tohto názvu znie ako „dom Ptahovej duše“. Gréci to označili ako „Ay-Gi-Ptos“ a neskôr ho zmenili na „E-Gi-Pet“. V ústach samotných Egypťanov názov ich krajiny znel ako „Kem Ta“ („čierna zem“). A v Karélii na pobreží Bieleho mora sa nachádza mesto Kem…
Pyramídy Ladožského jazera
V lete 2010 ďalšia expedícia Medzinárodného klubu vedcov pri vstupe do jedného z megalitických komplexov oblasti Bieleho mora objavila dokonale zachovaný hieroglyfický nápis, ktorý sa v staroegyptských slovách čítal ako „Ptah“. Na kameni bola vytesaná hlava psa. Ako viete, egyptský boh múdrosti Thoth sa niekedy vyobrazoval ako opica
s hlavou psa. Okrem toho na skalách Bieleho mora sa našli vysekané texty, ktoré pravdepodobne súvisia s hyperborejským obdobím a sú veľmi podobné starým egyptským… Dokonca boli nazvané ako „kamenná kniha boha Thotha“.
Na konci roku 2000 bolo na jednom z ostrovov Bieleho mora
v blízkosti nášho mesta Kem bolo objavené niekoľko zaujímavých objektov. Jedným z nich bol vajcovitý megalit bielej farby
s vyobrazením vtáka, veľmi pripomínajúceho nesmrteľného fénixa,
o ktorom je známe, že pochádza z Egypta. Trochu ďalej bol čierny obrovský monolit, na ktorom bolo možné uvidieť, v závislosti
od obrazotvornosti, pentagram, hlavu psa alebo veľké oko.
Po pozornejšej prehliadke sa na ňom objavil stereoskopický obraz trónu s nohou, pri ktorom na kolenách kľačí muž v čelenke podobnej korune kráľov Horného Egypta. Je tu aj nápis: „Usir“, čo je jedno
z mien Osirisa, staroegyptského boha podsvetia. Zaujímavosťou je, že podobný kameň v tvare hlavy šakala uzatvára vchod do jednej šachty Veľkej pyramídy v Gíze. Je to socha boha Anubisa, strážcu vchodu
do podsvetia.
Ešte jedna okolnosť: hlavný východ zo všetkých egyptských hrobiek, ktorým, podľa legendy duša zosnulého odchádza do podsvetia, je nasmerovaný presne na sever, teda tam, odkiaľ podľa legendy prišli Hyperborejci. Takže teória, že starí Egypťania sú potomkami Severanov, nie je už tak bláznivá.
Margarita Trojanova
zdroj: ellyt.livejournal.com