Svarog je jediný boh vesmíru, prvé pozemské stelesnenie Roda. Otec prvej generácie bohov – Svarožičov, slovanský demiurg, ktorý ukoval (svarogoval) svet. Bol to Svarog, ktorý vrhol Alatyr do Veľkého Oceánu, vďaka čomu z jeho hlbín sa vynorila prvá zem. A keď sa Černobog narodil v podzemnej temnote a začal rozmnožovať aspidy, Svarog niekoľkokrát buchol so svojim kováčskym kladivom po Alatyre a z vykresaných iskier sa zrodili prví bohovia – Dažbog, Semargl a Stribog.
Boh Svarog je symbolom múdreho otca-bojovníka, ochrancu roda, jeho obhajcu a učiteľa. Nie je to len svetský, ale aj duchovný vodca, ktorý je schopný v prípade nebezpečenstva privolať si celý rod
na pomoc a jediným úderom rozdrviť nepriateľa neochvejnou jednotou rasy. Svarog je kováč, ktorého niektorí vedci spájajú
so starogréckym Hefaestom (mimochodom, podobné porovnania sa nachádzajú aj v „Ipatjevských letopisoch“). Avšak, takáto analógia je nespravodlivá. Vyššie uvedení bohovia sú bohovia-kováči, ktorým sa oheň podriaďuje. Ale u Grékov oheň je silou deštrukcie, mohutnou a neporaziteľnou. U Slovanov však oheň je očistným plameňom, je to krv Ra, fyzické stelesnenie života, ktoré dáva svetlo Inglie. Oheň je základom vesmíru, ktorý nemá schopnosť ničiť. Plameň horí iba
vo svojom pozemskom aspekte, a to iba v prípade potreby (alebo hlúposti toho, kto sa popálil). Z hľadiska základných vlastností oheň je teplo, je život, je základ pozemského sveta, ktorý sa rodí na oblohe
(na rozdiel od vody, Veľkého oceánu). A Svarog je pánom takéhoto ohňa. Je schopný ovládať život sám, môže slobodne zvoliť prúdenie jeho tokov. Aj keď, presne povedané, v pôvodnom svete, ktorý vytvoril Svarog, nebolo žiadne prúdenie. Svet bol statický a nehybný až
do príchodu Velesa, veľkého boha múdrosti, ktorý poskytol Vesmíru výhodu nekonečnej rotácie a zmien.
Svarog tvorí nie kúzlami, nie myšlienkou, ale rukami. Je symbolom práce, učí nás, že iba svojou vlastnou prácou môžeme vytvoriť niečo skutočne zmysluplné. A to „niečo“ sa stane veľkým vtedy, keď sa to stane významným pre celý rod. Svarog bol uctievaný aj ako ochránca nebies (pán nebeského sveta – Slavi a božskej záhrady Irie).
V skutočnosti sa dá táto jeho funkcia ľahko pochopiť, lebo ak vezmeme do úvahy etymológiu mena tohto boha, „sva“ v sanskrte znamená „nebo“. Na druhej strane, v indoárijskom jazyku „svar“ znamená „slnko“ (odtiaľ „Svarga“ znamená „slnečná cesta“).
Svarog je základom hmotného sveta. Jeho symbol – Svarogov Kvadrát – má osem lúčov. Vyššiu číselnú hodnotu má už len Lada, ona má ich deväť. Boh Svarog bol vždy zobrazovaný ako mocný bohatier
v samom úsvite rokov (asi 40 rokov). V čase pokoja si obliekol jednoduchú rubašky, zvinul si rukávy a zdvihol svoje veľké kladivo, ktorým ukoval svet. V dňoch vojny si tento boh obliekol tmavo azúrové (alebo karmínové) brnenie a šiel poraziť nepriateľov sveta. Inokedy ho zobrazovali s obrovským obojručným mečom, ktorý držal v rukách.
Zdroj: kramola.info/tag/tradicii