Tvrdenie, že Konštantín a Metod priniesli Slovienom písmo, vzdelanosť a kultúru, nie je pravdivé. Počas svojej niekoľkotisícročnej existencie naši Predkovia rozprávali jedným spoločným jazykom, ale používali viac foriem písma: runy, tragy, malvicu, bukvicu, črty a rezy, hlaholiku, o čom svedčia nápisy na obetných kameňoch, bežných skalách alebo stromoch na území Eurázie. Medzi našimi predkami bolo najviac rozšírené obrazové písmo – bukvica. Preto obrazové, lebo každý symbol mal svoj obraz, prostredníctvom ktorého sa opísal nejaký jav alebo predmet. Tieto obrazy sa spájali, vytvorili jediný obraz slova, a tak sa preniklo do podstaty akéhokoľvek obrazu. Preto toto písmo je považované za nástroj poznania a duchovného rozvoja. Je teda nesporné, že Cyril a Metod nezostavili staroslovienske písmo, ale azbuku pre cirkevné potreby.
Za základ vzali vtedy používanú bukvicu, ktorá obsahovala 49 symbolov. Deväť symbolov, ktoré sprostredkovávali napojenie na vyššie vedenie s Vyšším Svetom, zlikvidovali: päť symbolov zrušili, štyrom dali grécke názvy, a do takto spotvoreného písma začali prekladať náboženské texty, napísané v gréčtine.
No týmto sa likvidácia Slovienov neskončila. Pod ideou šírenia kresťanstva nastali doslova jatky. Vraždili ľudí, nechávali len starcov a deti, ktoré odovzdávali na prevýchovu do kláštorov, aby si v dospelosti už nepamätali Vieru svojich rodičov. Naše staré knihy a rukopisy, drevené doštičky boli spálené a zničené s cieľom zničiť dejinnú pamäť, vynulovať našu Kultúru. A ničia nás doteraz. A je na nás, či sa im to podarí…