V roku 1961 v Transylvánii pri meste Tartaria v Rumunsku archológovia objavili tri hlinené tabuľky pokryté piktografickým písmom, 26 terakotových figúr a náramok z mušlí. Tieto nálezy boli datované do obdobia 4. tisícročia pred naším letopočtom. Čo je však
dôležitejšie, tieto tabuľky sa ukázali staršie ako sumerské písmo
v Mezopotámii.
Neskôr boli podobné nálezy objavené aj v Grécku, Bulharsku, Srbsku, Maďarsku, Moldavsku a na Ukrajine. Ako sa vyjadrili odborníci
z Ruskej akadémie vied, toto písmo na tabuľkách je fragmentom rozsiahleho systému písma v miestnom jazyku, čo poukazuje, že slovanské dejiny sa začali odvíjať na rozsiahlom území. Časovo je to obdobie od 6. tisícročia do 3. tisícročia pred n. l.
Toto obdobie sa označuje ako obdobie formovania Slovanov, teda Protoslovanov. Konkrétne sa jedná o árijsko – vansko – venetské kmene.
Árijci boli nositeľmi lievikovitých pohárov a guľovitých amfór, Vani a Veneti boli súčasťou tripoľskej civilizácie, v ktorej sa tavili kovy a stavali protomestá, svojich mŕtvych nepochovávali, uctievali Slnko a bohyňu Matku. Árijci i Veneti boli vynikajúcimi poľnohospodármi, obrábali obrovské lány polí a ako medzi prvými vedeli piecť chlieb. Aj keď všetko, čo používali, vyrábali z hliny, vedeli spracovávať kovy. Boli známi svojou výstavbou protomiest, ktoré mali podobu koncentrického kruhu s výnimočnými dvojposchodovými budovami. Na prízemí mali ustajnené zvieratá a sklad na náradie, na poschodí bývali ľudia.
Árijci, Vani a Veneti hovorili príbuzným jazykom, z ktorého sa vyvinuli slovanské jazyky. Mali podobné tradície, mytológiu, podobné rituály a zvyky. Boli to naši predchodcovia, ktorí položili pevné základy nášho
slovanstva.
Zdroj: havnespravy.sk