Ak v najsamlepšom víne sveta sú kvapky jedu, vypijete ho?
Dievča (18) bolo znásilňované 11 migrantmi až 3 hodiny…, pätica migrantov hromadne znásilnili 13-ročné dievča…, traja imigranti brutálne znásilnili pätnásťročné dievča… Takéto a podobné titulky článkov zaplňujú internet ohromnou rýchlosťou. Niet sa čo čudovať. EÚ otvorila dokorán dvere a denne prijíma stovky migrantov z tretieho sveta, novodobých dobyvateľov, medzi ktorými sú aj takí, ktorí vôbec nemajú dobré úmysly. Čím viac migrantov, tým viac strachu z násilia… Veď až 90 percent utečencov tvoria mladí muži, s ktorými prijímatelia nemajú dobré skúsenosti. Tento fakt primäl Európsku úniu, aby prijala dokument, s ktorým by si chránila chrbát. A tak Európska rada
v roku 2014 pripravila v Istanbule dokument (odtiaľ názov), ktorý následne predložila členským štátom na podpis. Týmto dohovorom chcú dosiahnuť, aby štáty EÚ zosúladili svoju politiku a právne normy a zabezpečili rovnakú úroveň ochrany žien, dievčat a ďalších skupín, ohrozených násilím v celej Európe. Vyžaduje, aby trestali všetky formy násilia: fyzické, psychické a sexuálne (aj znásilnenia), nebezpečné prenasledovanie, sexuálne obťažovanie, manželstvá z donútenia, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nútené prerušenie tehotenstva a násilnú sterilizáciu, zameriava sa na odstránenie násilia páchaného nielen na ženách, ale aj na všetky obete domáceho násilia. Pekná myšlienka, keby do naoko nevinného textu neprijali jed v podobe gender politiky.
Slovenská republika má vo svojom právnom poriadku ukotvené pravidlá, ktoré sa uvádzajú v Istanbulskom dohovore. Aby chránila obyvateľstvo pred násilím, Istanbulský dohovor nepotrebuje prijať. Ak sa ale bráni ratifikácii tohto dokumentu, tak to nie je preto, žeby
s obsahom nesúhlasila. Ba naopak. Ako povedal R. Fico: „…98–99% ustanovení z tohto dohovoru je užitočných… Tam, kde budeme cítiť, že naša slovenská právna úprava je slabšia ako medzinárodná, okamžite prijmeme všetky potrebné zákonné úpravy, aby ochrana žien bola principiálne na európskej úrovni…“
Problém zmluvy je práve v tom 1%. V Istanbulskom dohovore je schovaná gender ideológia. Pojem „gender“ sa doteraz používal ako synonymum pojmu sex (z ang. pohlavie), používal sa na rozlíšenie mužov (XY) a žien (XX), ich spoločenských a kultúrnych rozdielov.
V súčasnosti sa tento pojem zdehonestoval, elity sa snažia vnútiť tento pojem ako sociálny konštrukt a tvrdia, že pohlavie nie je daný ako fakt, ale ako výsledok vývoja v procese pôsobenia spoločnosti. Gender je nezávislý od pohlavia, stiera rody a človek sa môže socializovať tak, ako chce, ako sa cíti. Tejto ideológie sa chytili feministky a LGBT aktivisti.
Feministky odmietajú tradičné delenie na muža a ženu a ich role, toto delenie chcú zničiť, lebo ho považujú za zdroj útlaku žien a
podľa Istanbulského dohovoru aj za jediný zdroj násilia páchaného
na ženách. LGBT aktivisti nechcú delenie na muža a ženu zničiť, ale zamieňať. Či je niekto muž alebo žena, u nich nerozhoduje biológia, ale stav mysle jedinca. Niet sa potom čo čudovať, že proklamujú niekoľko desiatok pohlaví.
Ak by teda Slovensko ratifikovalo Istanbulský dohovor, muselo by zmeniť definíciu muža a ženy, zmeniť postavenie muža, ženy a postavenie rodiny v spoločnosti. Ako sa píše v Istanbulskom dohovore: „Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien
v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov
s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície, ktoré sú založené
na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných rolách žien a mužov.“
Aké sú to tie stereotypné role žien a mužov? Nikto nevie… My si to môžeme vysvetľovať všelijako, ale smerodajné bude, ako to budú realizovať medzinárodné európske inštitúcie v praxi. A tak nastane chaos v usporiadaní spoločenského života, čo spôsobí aj neistotu
v právnom systéme: v otázkach mužskosti a ženskosti, v delení domácich prác a starostlivosti o rodinu, vo význame materstva či dojčenia, v oblasti sexuálneho vzdelávania detí a mládeže, v ošetrovaní v zdravotníctve, pri určovaní rodičovských práv, atď. Bude sa objavovať diskriminácia žien a detí aj tam, kde by to väčšina ľudí nečakala. V tomto zmätku budú skutočné, vymyslené či predstierané obete.
Prvou obeťou bude žena, lebo stratí svoje poslanie a bude umelo napasovaná do role muža. Bude odtrhnutá od svojho dieťaťa a hnaná do práce. Muži tiež utŕžia rany… Ich mužnosť bude zámerne zženšťovaná, úmyselne sa medzi nimi bude šíriť a propagovať homosexualita. Istanbulský dohovor, skôr úmyselne než neúmyselne, vo svojom koncepte paradoxne vytvára akýsi nový stereotyp o mužoch agresoroch, ktorí ženy neochraňujú, ale naopak, sú pre ne postrachom. V neposlednom rade si to odpykajú deti, ktoré už od útleho detstva budú bombardované rôznymi taktikami sexuálnych praktík LGBT komunít, odtrhnú ich od rodín a budú vychovávané v rôznych školských zariadeniach, v ktorých im budú vtĺkané existencie desiatok pohlaví, naučia ich, že nemajú otca a mamu, ale rodiča 1 a rodiča 2, prípadne odoberú rodičom práva na výchovu svojich detí a stanú sa tak majetkom štátu. Dokonca EÚ už podporuje, aby deti od 15 rokov nemuseli pracovať alebo študovať, a mohli požívať alkohol, či ľahké drogy.
Istanbulský dohovor je pripravený tak, aby ženy, muži a deti stratili svoje ľudské práva, aby sa zrušili tradície. Aj tie naše, slovenské. Ako napríklad Veľká noc, kedy sú devy a ženy vyšibané a oblievané vodou ako symbol jari a zdravia, ktoré im má potom vydržať po celý rok.
Ako zásterku chcú použiť novú sociálnu služby pod názvom GREVIO, ktorá bude pracovať prostredníctvom neziskových organizácií s vyškolenými pracovníkmi, ktorí budú mať imunitu, a teda nebudú spadať pod náš právny systém. To znamená, že nebudete môcť hľadať pomoc na súde, u advokáta či na polícii. Bude monitorovať slovenské rodiny, a tam, kde sa podľa GREVIA mohlo diať násilie, v rámci prevencie odoberú z rodiny dieťa a nebude to môcť nijako ovplyvniť. Aj akákoľvek hádka v rodine sa môže končiť odobraním dieťaťa, ktoré bude bez vedomia rodičov bohviekde umiestnené, alebo bude predmetom adopcie pre homosexuálne či iné páry. GREVIO bude nedotknuteľné, oslobodené od všetkých obmedzení. Výsledným efektom Istanbulského dohovoru bude zrušenie tradičnej rodiny s jeho právami a povinnosťami. Rodina je základ všetkého. Tvorí domov, v ktorom každý člen rodiny nájde svoje zázemie, podporu, silu, istotu. Rodina je prvým a jedinečným miestom, kde sa učí láske, úcte a rešpektu.
Pre rodinu deti sú včerajším vzácnym darom, dnešnou hrdosťou, zajtrajšou radosťou a láskou navždy. Z toho vidieť, že väzby a vzťahy v rodine sú veľmi hlboké a dôležité. A ak sa tieto väzby rozbijú, rozbije sa zajtrajšok, rozbije sa budúcnosť detí, spoločnosti, ľudstva…
Chceme to?
Zdroj: docs.google.com
blog.postoj.sk
hlavnespravy.sk