Kopné právo …ožíva

Naša spoločnosť funguje na princípoch tzv. demokracie. Ide
o politický systém alebo zriadenie, v ktorom by mal byť zdrojom štátnej moci ľud. Tento politicko-hospodársky systém speje
ku krachu, lebo je nastavený tak, že bude fungovať iba dovtedy, kým je komu brať. A tomu pomáha aj koncepcia moci: rozdeľuj a panuj! Že to tak je, je už viacmenej známe. Ale, čo nie je známe, je vedomosť, že sme schopní vytvoriť si omnoho lepší a spravodlivejší systém, ktorým je Kopné právo.
Podľa princípu „Kopného práva“ žili naši predkovia, starí Slovania. Organizácia spoločnosti na princípe Kopného práva je najstaršia, najvyspelejšia a najspravodlivejšia forma samosprávy na Zemi, kde sa záujmy celku nadradili nad osobnými záujmami jednotlivca. Názov „Kopné právo“ je automatickým prekladom z ruštiny ,,Копное право“. Etymologicky vychádza od „копа“, čo znamená ,,dav“, ,,zhromaždenie“, ,,kopa“. Pre Slovanov Kopa znamenala najvyššiu
duchovnú a morálnu autoritu. Jednalo sa o zhromaždenie (nakopenie) vážených mužov rodu, chodatajov (jednateľov), v počte od 100 do 300 mužov, ktorí kolektívne rozhodovali a riešili dôležité otázky v rámci komunity, v našom prípade občiny. Kopy sa zúčastňovalo len domáce obyvateľstvo. Boli to výlučne hlavy rodín, t.j. ľudia, ktorí mali skúsenosti a znalosti, mali veľké rodiny so zdravým potomstvom, vedeli sa postarať o svoje okolie, vedeli vytvoriť také podmienky, aby všetko okolo nich bolo v poriadku. Volali ich „kopní sudcovia“. Muži, ktorí nemali vlastné rodiny, a ženy sa Kopy nezúčastňovali. Je potrebné podotknúť, že v tomto systéme žena obyčajne nerozhoduje, jej úlohou bola výchova detí a život v rodine, čo u Slovanov patrilo k najťažším skúškam života. Kopy sa však mohli zúčastňovať starci, ktorí mohli vyjadriť svoje stanoviská k jednotlivým problémom, aj keď hlasovania sa nezúčastňovali. Počas Kopy sa prijímali uzávery a riešenia. Bola zaručená úplná nezávislosť názorov chodatajov. Riešili všetky aspekty života občiny a súdili previnilcov. Podmienkou ale bolo, že pri každom schvaľovaní, voľbe či rozhodnutí bolo potrebné dosiahnuť jednomyseľnosť, čo je typickým znakom Kopy.
Na posilnenie širšej samosprávy sa volil tzv. desiatnik, ktorý zastupoval 10 dvorov, a stotník, ktorý zastupoval 100 dvorov. Roľnícke občiny sa Kopy zúčastňovali prostredníctvom združenia, ktoré nazývali volosť. Tu sa zvolil volostený starešina (obyčajne na tri roky), volostená rada a volostený súd. V prípade potreby bol zvolený chodataj pre verejné záležitosti – vyslanec pre hlavné mesto. Pre obranu zeme
pred vonkajším nepriateľom a pre udržanie poriadku vo vnútri zeme bol Kopou zvolený knieža zo zástupcov najsilnejších rodov a dedičných bojovníkov, ktorí prinášali Česť a Slávu Otčine.
Na celozemskom sneme bol z kniežat zvolený monarcha – hlava štátu – veľkoknieža slovanských zemí.
Inou formou zhromažďovania bola Veče, ktorá mala však všeobecný charakter. Vtedy sa zhromažďovali všetci, teda aj ženy, ktoré tu mohli vysloviť svoj názor či podať radu. Boli síce vypočuté, ale zodpovednosť za  výber riešenia zdôverila svojmu mužovi. Kopa i Veče sa konali na posvätných miestach – v kopišti alebo vo svätini, kde sa konali aj obradné omše na slávu Bohov. Zvyčajne sa nachádzali
na najlepšom mieste – na kopci posvätného hájika pri posvätnom prameni.
Charakteristickou stránkou starobylého pravoslavia je úcta k starším a táto tradícia sa udržiavala medzi starovercami mnohé stáročia. Kopné právo bolo vykonávané na princípe zhody dosiahnutím jednotného názoru všetkých chodatajov. „Ako konali naši dedovia, tak i my budeme konať.“ Toto príslovie bolo potvrdené mnohoročnou tradíciou, a preto bolo relatívne ľahké vyriešiť nielen otázky pracovného života občiny, ale i rôzne druhy konfliktov. Zásada voliteľnosti kniežat a starešinov slúžila k rozvoju občin a prirodzene sa dotkla i záujmov dedičných kniežat a následne i cárskej vlády. Také bolo teda Kopné právo, založené na jednote, spravodlivosti a skúsenosti našich predkov.

Zdroj: veles.site