Jamová kultúra bola kultúrou zo začiatka doby bronzovej, počas 31. storočia pred n. l. Ľudia Jamovej kultúry pravdepodobne vznikli zmiešaním dvoch rozdielnych populácií, z východoeurópskych lovcov a zbieračov, ktorí pochádzali zo sibírskej kultúry Maľťa-Bureť a
z blízkovýchodných lovcov a zbieračov z oblasti Kavkazu. Typickým znakom Jamovej kultúry je pochovávanie svojich mŕtvych do jamových hrobov na chrbát s pokrčenými nohami. Posypali ich okrom a nad nimi navŕšili kurgan (mohylu).
Ľud Jamovej kultúry široko expandoval zrejme vďaka vynájdeniu voza, ktorý mu pomáhal držať oveľa početnejšie stáda ako staršie stepné komunity. V niektorých regiónoch dokonca presedlal na plne kočovný pastiersky spôsob života, čo naznačuje vytrácanie sa stabilných osád a vznik tisícok pohrebísk s kurganmi takmer po celej Európe.
Táto migrácia z prelomu 4. a 3. tisícročia pred n. l. neprebiehala ako jediná udalosť, ale ako dlhodobý proces (trvala niekoľko storočí), a možno preto ako prvá dosiahla vskutku masové rozmery a mala ohromný vplyv na domácu populáciu. Zásadné zmeny neobišli ani územie dnešného Slovenska. V úrodných nížinách, ťažisko pravekého osídlenia, výrazne ubúdali osady a dôkazy o osídlení sa objavujú
vo vrchoch a horách. Dokonca sa hovorí o „prvej horalskej civilizácii
v histórii Slovenska“. Prvý raz sa stretávame s pevnosťami. Napríklad, na Spiši, vznikali aj na ťažko prístupných miestach, niektoré obkolesovali mohutné valy z hliny a kameňa. V niektorých regiónoch sa tiahli celé reťazce takýchto horských opevnení.
Migrácia ľudí Jamovej kultúry sa rozhodne nedá považovať
za vojenské ťaženie, ich presun nebol dobyvačný, pravdepodobne dôvodom boli klimatické zmeny a hľadanie nových pastvín.
Z opevnených výšinných sídel chýbajú akékoľvek doklady vojenských stretov. Naopak, našli sa hrubé kultúrne vrstvy s bohatými nálezmi, ktoré svedčia o intenzívnom nevojenskom využívaní.
Počas 26. storočia pred n. l. migrácia Jamovej kultúry na Balkán a
do Karpatskej kotliny ustala. Stepný ľud zakrátko stratil svoju identitu, no zanechal výrazný odkaz. Viedol alebo výraznou mierou prispel
k vzniku kultúr, ktoré určovali budúci vývoj v strednej Európe, a zrejme výraznou mierou pomohol šíriť slovanské jazyky.
Zdroj: cs.wikipedia.org
invivomagazin.sk