Každý človek sa narodí a každý človek zomrie. Obdobie medzi týmito dvomi udalosťami má vyplnený životom, ktorého súčasťou je práca. Ňou si zabezpečí všetko, čo v živote potrebuje. Je to prostriedok na uspokojenie takmer všetkých svojich potrieb a na sebarealizáciu. Avšak táto práca nie je rovnaká, každý človek ju vykonáva na základe svojich schopností a možností a, samozrejme takú, aby bol i spoločensky užitočný. Inými slovami, vykonáva takú prácu, ktorú spoločnosť, aby fungovala, potrebuje a vyžaduje. Preto jeden je kominárom, druhý učí a tretí rozhoduje. Podľa miery zložitosti a náročnosti pracovných činností je odmena za vykonanú prácu odstupňovaná. Najvyššiu hodnotu majú hlavne odborné vedomosti, výkon, zodpovednosť, odolnosť.
Človek, ktorý takto pracuje, mal by dostať spravodlivú odmenu v závislosti od dosiahnutej úrovni výkonnosti. Je jasné, že tomu tak nie je, ale to nie je predmetom tejto úvahy. V každom prípade pre väčšinu obyvateľstva platí, že odmena za prácu v súčasnosti tvorí podstatnú a
prevažnú časť svojich príjmov.
Výšku odmien určuje zamestnávateľ. V trhovej ekonomike, ktorého
podstata je dosahovanie maximálneho zisku pri čo najmenších nákladov, by potom takýto zamestnávateľ sťahoval výšku odmien na čo najnižšiu úroveň. Aby bol zamestnanec ochránený
pred zamestnávateľom, na scénu príchádza štát so svojim zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, ktorý zabezpečuje dosahovanie takého príjmu, aby sa ním zabezpečili aspoň minimálné životné náklady. Ak sa životné náklady zvyšujú, v zásade štát zvyšuje i výšku minimálnej mzdy. Suma minimálnej mzdy pre rok 2020 bola 580,- eur.
Na Slovensku minimálnu mzdu dostávajú štyri percentá Slovákov, viac ju poberajú ženy ako muži (až 70 %). Ostatní zarábajú viac, ba podaktorí ešte viac. Aby štát vedel, ako veľa ľudia zarábajú, poveril Štatistický úrad SR, aby štvrťročne vyhodnocoval výšku priemernej mzdy. Okrem iného je dôležitou veličinou pre výpočet ďalších ukazovateľov v sociálnej oblasti, ako sú platy ústavných činiteľov, primátorov či starostov, príspevky politickým stranám za volebné hlasy, ale aj vymeriavacie základy pre starobné dôchodky, poistné odvody, a pod. Nevychádza sa teda z minimálnej mzdy, ale z priemernej!!!
V 1. štvrťroku 2020 sa priemerná mzda zvýšila o 6,2 % na 1.086,- eur
(zdroj: slovak.statistic.sk). Aj keď sa to mnohým nebude zdať, ale
z tejto štatistiky vyplýva, že časť pracujúcich má vyšší príjem ako je určená výška priemernej mzdy. Majú teda väčšie možnosti si finančne
prilepšiť k dôchodku, aby neboli úplne závislí od toho, čo im štát dá.
Prečo ale tak nerobia? Lebo štátu je úplne jedno, či sú alebo nie sú jeho
obyvatelia finančne gramotní. Nedá sa tvrdiť, že tu nejaké pokusy neboli (viď druhý či tretí pilier). Ale čo z toho, keď tieto experimenty –
sporenie na súkromných účtoch riadených komerčnými spoločnosťami
– boli využité a zneužité. Podľa odhadu Ministerstva financií SR priemerný dôchodok, vyplácaný po desiatich rokoch existencie 2. piliera, bude vo výške približne 30,- eur (zdroj: mfsr.sk). Ťažko povedať, koľko zisku za tie roky dosiahli správcovské spoločnosti, koľko diaľnic a ciest štát postavil. Omrvinky to isto neboli.
Jednou z úloh štátu je zabezpečenie starostlivosti o svojich dôchodcov,
zaistiť im dostatočne vysoké dôchodky, aby ich existencia v spoločnosti
bola bezproblémová, vytvoriť taký dôchodkový systém, ktorý by bol flexibilný a schopný reagovať na potreby spoločnosti a zároveň dlhodobo udržateľný pre verejný rozpočet.
Na zabezpečenie týchto úloh štát prijíma od pracujúcich a zarábajúcich ľudí určitú časť ich zárobku v podobe odvodov do Sociálnej poisťovne a prerozdeľuje ich svojim neaktívnym občanom, teda i dôchodcom. Lenže, aká je to starostlivosť štátu, keď jeden dôchodca dostane minimálny dôchodok, z ktorého ledva vyžije, a druhý si z neho žije
nad úroveň. A to len preto, že ten prvý celý život bol robotníkom, a ten druhý vysedával v lavici a hral sa na „úžasného“ politika…
A teraz si porovnajte ich zodpovednosti. Robotník je počas svojej pracovnej aktivity celý čas za svoju prácu zodpovedný. A politik? (Asi tu platí: čím vyššie postavenie, tým menšia zodpovednosť.)
Princíp dôchodkového systému je postavený na dvoch základných princípoch: na solidárnosti (zabezpečuje minimálny dôchodok) a
na zásluhovosti (čím vyššie boli príjmy, tým vyšší bude dôchodok). Položme si otázku: komu toto vyhovuje? Prečo štát robí z dôchodcov
dôchodcu 1. kategórie a dôchodcu 2. kategórie? Nemá sa o nich rovnako postarať? Nebolo by to spravodlivejšie, keby všetci dôchodci dostávali od štátu rovnako vo výške priemernej mzdy? Ak dôchodca 1. kategórie bude chcieť v starobe lepšie žiť, bude musieť si počas svojho života šetriť. Načo by to však robil, keď mu princíp zásluhovosti
blahobyt v starobe zabezpečí! Aby sa pre nich tento princíp zachoval i v budúcnosti, štát hľadá, špekuluje a vymýšľa…
V súčasnosti Sociálna poisťovňa eviduje 1 milión 409 tisíc poberateľov
dôchodkov. Predpokladá sa, že do roku 2030 bude 1,9 mil. dôchodcov na 3,5 mil. pracujúcich (1,8 pracujúceho na 1 dôchodcu), do roku 2060 bude pomer ešte horší. Má byť 2,3 mil. dôchodcov na 3,1 mil. pracujúcich (1,3 pracujúceho na 1 dôchodcu). Do roku 2060 1:1. Aký je teda predpoklad, že raz štát povie, že dôchodky nebudú?
Teda najvyšší čas začať sa spoliehať sám na seba, lebo to je tá najväčšia
istota, ktorú v živote máte. Lebo pokiaľ nám budú „vládnuť“ ľudia
bez zodpovednosti a svedomia, nič dobré nečakajte.
bk
zdroj: ekonomika.sme.sk
podnikajte.sk
ineko.sk