„Zoznámte sa s najväčším svetovým ničiteľom životného prostredia. Nie je to auto, lietadlo a dokonca ani George Bush. Je to krava.“ Týmito slovami v decembri 2006 komentoval závery správy OSN britský Independent.
V súčasnosti sa veľmi veľa hovorí o tzv. globálnom otepľovaní Zeme, čo sa definuje ako zvýšenie priemernej teploty oceánov a atmosféry.
Na globálnom otepľovaní vo významnej miere sa podieľa činnosť človeka, a to najmä emisiami skleníkových plynov, ako je napríklad oxid uhličitý (CO2), ktorého obsah v atmosfére sa za posledné roky rapídne zvýšil hlavne vinou emisií produkovaných spaľovaním fosílnych palív (uhlie, ropa, drevo, plyn) a technologických emisií výrobných procesov. Aj keď vedci v tom nemajú celkom jasno, vo svete vypukla hystéria a vymýšľajú sa nové a nové dôvody otepľovania, ktoré nemajú
s racionalitou nič spoločné.
K najzvláštnejším dôvodom produkovania skleníkových plynov patrí konzumácia mäsa, a to hlavne hovädzieho. Na zvrátenie tejto hrozby sú navrhované rôzne opatrenia, ako napríklad zaviesť globálne dane
z červeného mäsa (ktoré bolo navyše v roku 2015 vyhlásené Svetovou zdravotníckou organizáciou za karcinogén!), kŕmenie dobytka morskými riasami, ktoré v tráviacom trakte obmedzujú vypúšťanie metánu, niektorí tiež navrhujú jedenie hmyzu namiesto steakov či bravčových rezňov, ktorý je bohatší na proteíny a jeho chov menej náročný.
Na jednej strane je to potešiteľné, lebo výsledkom by bolo zabíjanie menšieho počtu zvierat, ale na druhej strane hlásatelia týchto ideí pozabudli na mnohé skutočnosti, ktoré dosvedčujú, že sa jedná
o bludy. Hovädzina je potrebná. Je potravinou, obsahuje bielkoviny
na 100 percent podobnej našej, ktoré naše telo v množstve 2 kg na 1 kg našej hmotnosti dennodenne potrebuje. Je aj zdrojom železa, ktoré sa konzumáciou hovädziny najlepšie vstrebáva. Kravy sú zdrojom mlieka, z ktorého sa vyrába kefír, smotana, maslo, syry, jogurty a ostatné mliečne výrobky. Aj na konci ich produkčného veku sú plne využité.
Po ich usmrtení sa z nich vyrába mäsokostná múčka na kŕmenie hydiny, ošípaných či rýb v rybochovných zariadeniach. Kvalitnejšie časti sa pomelú na hamburgery, prípadne sa použijú na výrobu gulášov, fašírok…
Máme 1,55 milióna ha poľnohospodárskej pôdy a 850 tisíc ha trvalých trávnatých porastov. Na týchto lúkach a pasienkoch sa nedá orať a siať. Rastie tu tráva, ktorú je problém kosiť či inak spracovať. Jediným spôsobom je ich spásanie bylinožravcami, ako sú kravy, ovce, kozy. Takto pretvárajú bezcennú hmotu na kvalitné bielkoviny pre ľudí (mäso) a na hnojivo, ktorým sa dopĺňa úrodná pôda o živiny. Druhotnou funkciou organických hnojív, o ktorej sa moc nehovorí je, že vďaka ich štruktúre vedia prijať a udržať vodu, čo chemické prípravky nedokážu. Je potrebné dodať, že spásaním týchto lúk a pasienkov sa zároveň zabezpečuje, aby nezarástli chrastím a tŕním, čím by sa znehodnotil charakter krajiny.
O toto všetko by sme prišli, keby sme sa riadili tézou zníženia či úplného zrušenia chovu hovädzieho dobytka s cieľom redukovať emisie. Zaujímavé je, že v minulosti sa dobytok vo veľkom nielenže choval, ale existovali obrovské divoko žijúce stáda, a nikdy nikde sa neuvádzalo a ani nepreukázalo, žeby boli nebezpečenstvom pre životné prostredie. Skôr napak. Napriek vedcami rozširovaným tézam
o škodlivosti chovania hovädzieho dobytka je viac než isté, že bez kráv by sme neprežili. Ak by sme sa však pozreli do zrkadla, zistili by sme, že tým najväčším nebezpečenstvom pre Zem a prírodu je sám človek.
Zdroj: euractiv.sk
polytechnika.sk
Roľnícke noviny