Bieli Bohovia

Z mnohých najstarších kultúr sa dozvedáme o rovnakom príbehu,
o záhadných BIELYCH mimozemšťanoch, ktorým ľudia pripisovali božský pôvod a nebývalé možnosti. Raz prichádzajú z vesmíru, potom lietajú vo vzduchu či sa vynárajú z morských hlbín a hlboké more, vytvárajú čudesné stavby. Vo všeobecnosti sa navzájom nehádajú a neobmedzujú sa.

Kto boli títo záhadní cudzinci?
Poďme na to…

Väčšina mýtov opisuje týchto bohov. Ak si to pozorne prečítate, zistíte, že prakticky všetci mali bielu kožu, svetlé vlasy, svetlé oči, či sa jednalo o bohov Egypta, obyvateľov Olympie, či Juan Di, ktorí prileteli
do Číny. Dalo by sa povedať, že to všetko je len fantázia, metafora
pre bielu farbu ako najčistejšiu a najlepšiu, a tak ďalej. Avšak v Južnej Amerike, v Egypte a dokonca i v Číne sa našli múmie so zlatými, svetlohnedými, červenými či svetlogaštanovými vlasmi. V Egypte dokonca to neboli len faraóni, ale aj elita nižšej hodnosti. A začneme nimi.

Egypt
Podľa jednej zo staroegyptských legiend bol egyptský štát vytvorený deviatimi Bielymi Bohmi. Títo Bieli bohovia sa zároveň stali prvými vládcami a ľudia, ktorí s nimi prišli, sa stali prvou šľachtou. Skutočnosť, že vládnucou kastou Egypta boli bieli ľudia, je historikom veľmi dobre známa. Aj v expozícii káhirského múzea sú sochy faraónov 4. dynastie a ich manželiek, ktoré majú zjavné znaky europioidnej rasy. Mnohé sochy sú s modrými alebo svetlými očami, Horus je opísaný ako „modrooký“ a slávny artefakt „Horove oko“ je vyrobený z lapis lazuli, z modrého polodrahokamu.
Plutarch napísal, že Horus mal svetlú kožu a Set mal ružovú tvár a červené vlasy. Dodnes sa zachovali sochy, do ktorých sa vkladajú optické šošovky z krištáľu, ktoré menia svoju farbu v závislosti
od osvetlenia z modrej na dymovo-šedú.

Svetlovlasými so svetlou kožou boli tiež ľudia, ktorí tvorili egyptskú šľachtu, o čom svedčí múmia člena egyptského dvora s menom Yuya. Bol otcom Tiye, manželky faraóna Amenhotepa III. Vedľa neho ležala jeho žena Tuya, blondínka, prababička Tutanchamóna.

Aj matka faraóna Amenhotepa IV. z 18. dynastie bola vyobrazená ako modrooká blondínka s ružovou tvárou.

Pripomíname, že Horus je zobrazovaný s hlavou sokola. V slovanskej tradícii sokol je nositeľom mien Raroh alebo Finist. Sokol je vždy spojený s lietaním, s výškou. No a meno Horus (rusky „Гор“ – čítaj „gor“) je z egyptčiny preložené  ako „výška“. A v ruštine ruské slovo spojené s výškou je „гора“ – čitaj „gora“) (slovensky „hora“)…

Tu je niekoľko príkladov zhôd:

Bohyňa Maat  (odvodené od Mať);
Bohom zeme a plodnosti bol Ptah (odvodené od „птица“ – čítaj „ptica“ (slovensky „vták“), „Петух“ – čítaj „petuch“ (slovensky „kohút“));

Boh v podobe bielej husi bol Veľký Gogotun (odvodené od „Гусь“ – čítaj „gus“ (slovensky „hus“)).

Staroveké Grécko
Legendy starovekého Grécka opisujú obyvateľov Olympie ako svetlovlasých s bielou pleťou. Homér ich nazýva svetlými, vysokými, svetlookými, zlato- alebo svetlovlasými, hrdinov tiež obdarováva silnými bielymi telami, ženy v jeho opisoch sú „bielonohé“ a „ružovolíce“. Na grécke sochy sme si zvykli, avšak modernými metódami sa odhalili zvyšky pigmentov, ktoré časom vybledli. Ukázalo sa, že staroveké sochy neboli biele: svet starovekej Hellas bol jasný a viacfarebný!

India
Indické védy, podľa legendy, do Indie priniesli Bieli Učitelia (Rishi), ktorí prišli zo Severu spoza  vysokých hôr.
Rishi (Раша – čítaj „raša“ (z ruštiny Rus)) sa tiež prekladá zo Sanskritu ako Rasa. V Mahabharate sa píše o „žiarivej krajine šťastia“ Svetadipa (Biely ostrov). Nachádzal sa „na severe Mliečneho mora“, žijú tam „svetlí“ ľudia, „žiariaci ako Mesiac“.  Tam bola svetovo posvätná hora Meru, vedľa ktorej bol „pol roka deň, pol roka noc“, „jeden deň a jedna noc dávali dokopy jeden rok“. Tam  vysoko na oblohe svieti „Severná hviezda, ukotvená Bohom Stvoriteľom“. Indický epos tiež opisuje  polárnu žiaru, zamrznuté vody, ktoré „snímajú krásne obrazy“, a práve tu žijú „Siedmi Božski Rishi“.

Čo sa hovorí vo vzdialenej Indii, to sa dá aj u Čukčov… Aby sme boli presnejší, Evenkovia si zachovali legendy o vysokých bielych ľuďoch – národov Endrov a Gomendrov, ktorí vlastnili rozsiahle územia až
po Severný oceán. Tieto národy chovali jelene, mamutov a losov. Mamuty zahynuli počas katastrofy, vyobrazenom ako bitka Zlých duchov s Dobrými. Počas tejto bitky horelo nebo, horela zem, voda pohltila obydlia. Bieli obri, bojujúci na strane dobra, porazili Zlých duchov a odišli do druhých krajín.

Zdroj: kramola.info