Kategórie
Nezaradené

4. časť – Jedinečná Slnečná sústava

Na Midgard-Zem pred viac ako 600 tisíc rokmi prišli ľudia zo štyroch rodov Bielej Rasy: rody Árijcov – Da`Árijci a Ch`Árijci, a rody Slovanov – Raséni a Svätorusi.
Všetci z týchto 4 druhov Bielej Rasy sa usadili na veľkom kontinente, ktorý volali Da´Árias – dar Bohov. Tento kontinent bol lokalizovaný
na mieste dnešnej Arktídy, v Severnom ľadovom oceáne.

V tých dňoch naša planéta bola úplne iná, zemská os nemala sklon, oceán nebol Severný ľadový, severný pól bol na inom mieste a Da’Arias mala veľmi priaznivé mierne podnebie, s veľmi vhodnými životnými podmienkami. V centre kontinentu sa nachádzalo veľké jazero, z ktorého vytekali štyri veľké rieky Rai, Tule, Svaga a Ch’Arra, a v strede toho jazera stála legendárna hora Meru, na ktorej bolo postavené hlavné mesto Da’Aria – Asgard Da´Áarijsky.

Avšak, Bieli Hierarchovia pre svoj experiment vybrali Midgard-Zem nielen kvôli dobrým životným podmienkam. Lebo tieto podmienky netrvali ani len stotisíc rokov.

V čase kolonizácie Midgard-Zem mala až tri Luny(mesiace): Leľu s dobou obehu 7 dní, Fattah – 13 dní a Mesiac – 29,5 dní. Umiestnenie našej planéty vo vesmíre a prítomnosť 3 Lún poskytovalo jedinečné prostredie pre evolučný vývoj ľudí, ktorí tu žili. A okrem toho, Bieli Hierarchovia umiestnili v útrobách planéty špeciálny generátor – „zdroj života“ – čo výrazne urýchľoval evolučný vývoj pozemšťanov.

Mimochodom, naša posledná Luna – Mesiac – je umelý objekt, o čom existuje niekoľko nesporných dôkazov. Je dosť možné, že aj skôr zničené mesiace Leľa a Fattah boli tiež umelého pôvodu. V každom prípade skutočnosť, že prítomnosť troch Lún v blízkosti Midgard-Zemi hovorí o dlhom období príprav k osídleniu planéty. Prípravy tohto experimentu, zdá sa, trvali nie jeden tisíc, ale možno aj viac ako jeden milión rokov. Na Midgard-Zemi sa pripravoval ekologický systém, ktorý by bol  vhodný pre dlhodobý pobyt kolonistov. Aby bolo zabezpečené stravovanie, doviezli sa potrebné rastliny a zvieratá, zbytočné pozemské druhy sa zničili. Nepriame potvrdenie tohto je i ten fakt, že sa zrazu celé skupiny druhov rastlín a zvierat objavili
na Zemi, a nie v procese ich vývoja. Fosílne záznamy neposkytujú žiadne záznamy a informácie o pôvode nielen človeka (Homo sapiens), ale aj hmyzu, rýb, vtákov a ďalších.

Predstava, že naša Slnečná sústava je špeciálne skonštruovaná do tej podoby, akú ju poznáme, nie je ničím nová. O tomto fakte vedci už často diskutovali, ale podrobnosti týchto diskusií a ich záverov, mierne povedané, sa nepropagujú. V roku 2005, na severnom Kaukaze v meste Nižnyj Archyz, v špeciálnom astrofzyikálnom observatóriu RAS sa konala vedecká konferencia „Horizonty astronómie: hľadanie mimozemských civilizácií“. O tomto píše korešpondent Andrej Mojsejenko vo veľmi zaujímavom článku „Bola Slnečná sústava postavená mimozemšťanmi?“. Napísal, že mnohí vedci sú „pevne presvedčení o tom, že život vo vesmíre sa objavil nielen na Zemi. Aj miliardy ďalších hviezdnych sústav majú planéty, kde môže byť život: od tých najjednoduchších, jednobunkových až po nemravne vyvinutých, ako je, napríklad, ľudstvo. Alebo i viac inteligentné… „

Tu predkladáme niekoľko výňatkov z článku, ktoré sa priamo týkajú týchto otázok a objasňujú ich.

„… Zdá sa, že astronómovia v posledných rokoch majú stále viac dôkazov o tom, že štruktúra slnečnej sústavy je abnormálna, a (astronómovia tieto slová nehovoria nahlas), objavuje sa verzia, že bola vytvorená umelo…“   

„V septembri tohto roku sa našlo 168 planét podobné našej v blízkych hviezdnych systémoch“,  hovorí vedúci Laboratória oddelenia fyziky vesmírnych planét  Výskumného ústavu RAS, doktor fyz.-mat. vied Leonid Ksanfomaliti. „ V nich planetárne systémy sú postavené na princípe – najväčšia planéta je najbližšie k jeho slnku. Toto je jasný dôkaz zákonitosti: čím je planéta menšia, tým je ďalej od svojej materskej hviezdy. U nás najbližšie k Slnku „sa točí“ malý Merkúr. A orbity obrích planét Jupitera a Saturnu, sa prebiehajú mimo svetla. Samozrejme, existuje  vedecký  model, ktorý ospravedlňuje takéto abnormálne divné rozloženie. Ale v praxi astronómovia
s ďalekohľadmi  podobné systémy nenašli. Možno, že systém, ako je ten náš, existuje, len sme študovali len zanedbateľný kúsok „neba“ “ ,  naznačuje Dr. Ksanfomaliti. „Napriek tomu  existencia Jupitera
na svojej súčasnej obežnej dráhe je fenomén extrémne nepravdepodobný… “

„… Pred pár desiatkami rokov „obviniť“ mimozemské civilizácie, že zasahovali do štruktúry Slnečnej sústavy, mohol len ten vedec, ktorý sa o svoju reputáciu nestaral“,  hovorí vedúci výskumný pracovník Institute of Solar-Terrestrial Physics SB RAS, kandidát  fyz.-mat. vied  Sergej Jazev. „No fakty nepustia. Predpokladajme, že študujeme Slnečnú sústavu „zvonku“ ako jednu z hviezdnych  sústav. A čo si môžeme o tom myslieť, keď tu máme veľa „podivných zákonov“? Samozrejme, každý z nich môže nájsť vedecké, rozumné zdôvodnenie, postaviť model. Ale v skutočnosti, hviezdny systém podobný anomálnej  Slnečnej sústavy, doteraz nikdy nebol objavený. A možno, že keď sa raz  zostroja omnoho silnejšie ďalekohľady,  všetko sa zmení, ale teraz, ako vysvetlenie možno predložiť i teóriu umelého zásahu. Ak budeme predpokladať, že vo vesmíre musí existovať inteligentný život, táto verzia nie je horšia ako tie ostatné…“

„Pohyb Merkúra súhlasí s pohybom Zeme. Čas od času Merkúr je k Zemi v dolnej konjunkcii. Takto sa hovorí situácii, kedy Zem a Merkúr sú na rovnakej strane Slnka, zoradené s ním v jednej priamke. Dolná konjunkcia sa opakuje každých 116 dní, čo sa zhoduje s dobou dvoch plných obehov Merkúra, a pri stretnutí so Zemou Merkúr je vždy k nej otočený z jednej a tej istej strany. Akéže je to sila, ktorá prinúti Merkúr prirovnávať sa nie k Slnku, ale k Zemi. Alebo to bola náhoda? Ešte viac je zvláštností na rotácii Venuše…

Venuša tají mnoho nevyriešených záhad. Prečo nemá žiadne magnetické pole a radiačné pásy? Prečo sa voda z hlbín ťažkej a rozohriatej planéty nevytlačila do atmosféry tak, ako sa to stalo
na Zemi? Prečo Venuša nerotuje od západu na východ, ako ostatné planéty, ale od východu na západ? Mohla sa obrátiť hore nohami a jej severný pól sa stal južným? Alebo ju niekto hodil na obežnú dráhu a zakrútil ju do iného smeru? A najviac prekvapujúce: v intervaloch 584 dní sa Venuša nachádza najbližšie k Zemi, ocitnú sa v dolnej konjunkcii, a vtedy Venuša je vždy k Zemi obrátená rovnakou stranou. Tento podivný pohľad, z oka do oka, sa nedá vysvetliť v podmienkach klasické nebeskej mechaniky. “
(M.Karpenko  – „Inteligentný vesmír“, „Izvestija“,  24. júla 2002).

„Obežná dráha Saturna prejavuje rezonanciu 2:5 vzhľadom k Jupiteru, Laplaceho vzorec „2W Jupitera – 5W Saturna = 0“ platí ešte viac… Je známe, že obežná dráha Uránu má rezonanciu 1: 3 vzhľadom
k Saturnu, obežná dráha Neptúna – rezonanciu 1:2 vzhľadom k Uránu, obežná dráha Pluta – rezonanciu 1: 3 vzhľadom k Neptúnu. V knihe L. Ksanfomaliti „Sprievod planét“ (Парад планет) poukázal, že usporiadanie Slnečnej sústavy, ako sa zdá, je prispôsobené Jupiteru, pretože parametre obežných dráh všetkých planét sú v správnom pomere k jeho obežnej dráhe. Okrem iného v tejto práci  tvrdí, že vznik Jupitera na svojej súčasnej obežnej dráhe bol nepravdepodobný jav. Je zrejmé, že napriek veľkému počtu…modelov, ktoré vysvetľujú vlastnosti rezonancie Slnečnej sústavy, môžno zobrať do úvahy i model umelého zásahu.“
(„Occamova britva a štruktúra Slnečnej sústavy“).
Ak sa vrátime k téme rezonancie, je potrebné poznamenať, že Mesiac je tiež nebeské teleso, ktorého jedna strana je trvalo odvrátená od našej planéty, (čo v skutočnosti znamená, že „doba obehu Mesiaca okolo Zeme sa rovná dobe jej obehu okolo vlastnej osi)…

A držiteľom rekordu rezonancie je, samozrejme, pár Pluto – Cháron. Oni sa otáčajú tak, že sú obrátené vždy rovnakými stranami k sebe navzájom. Pre projektantov vesmírnych výťahov by boli ideálnym testovacím polygónom pre rozvoj technológie…

Ďalším krokom, celkom logicky, by bolo zvážiť anomálie iných satelitov, ktorých axiálne otáčanie je synchrónne s orbitálnym. Takých je dosť, ale aby sme boli presní, všetky sú také. Astronomické stránky konštatujú, že družice Zeme, Marsu, Saturnu (okrem Hyperion, Phoebe a Ymir), Uránu, Neptúna (okrem Nereida) a Pluta sa otáčajú okolo svojich planét synchrónne (neustále sú k nim otočené jednou stranou). V systéme Jupitera je takáto rotácia charakteristická pre väčší počet satelitov, vrátane všetkých Galileových. Synchrónna rotácia sa najčastejšie vysvetľuje slapovými interakciami. Avšak aj tu sú otázky… “

Pre rozumných ľudí tieto informácie budú dostatočné na to, aby usilovne premýšľali a dospeli k záveru, že anomálie a zhody takej povahy v prírode jednoducho nemôžu byť! Že väčšie planéty nemôžu byť ďalej od hviezdy, než menšie. Že obežné dráhy všetkých planét nemôžu ležať v jednej rovine a nemôžu byť kruhmi. Že vzdialenosť od hviezdy k akejkoľvek planéte sa nedá vypočítať pomocou jednoduchého vzorca, ktoré pochopí aj školák. Že takmer všetky satelity sa nemôžu otáčať okolo svojej osi  v synchrónnej rotácii
s planétou, teda celý čas byť obrátený k svojej planéte jednou a tou istou stranou! Nemôžu!

Vo voľnej prírode je to absolútne nemožné!

Jednoznačnosť v otázke o jedinečnosti našej Slnečnej sústavy sa objavila len nedávno, keď sa mohli preskúmať novoobjavené “exoplanéty“ (planéty obiehajúce okolo inej hviezdy) a zistilo sa, že
v iných solárnych sústavách je všetko iné ako v našej. Nedávno na túto tému sa objavil malý článok s názvom „Solárny systém sa narodil za jedinečných podmienok“:

„Americkí a kanadskí vedci za pomoci počítačovej simulácie dokázali, že na vznik Slnečnej sústavy nevyhnutne museli existovať jedinečné podmienky, a že predstavuje veľmi zvláštny prípad medzi inými planetárnymi systémami. Štúdia publikovali v časopise Science. Väčšina z predchádzajúcich teoretických modelov, ktoré vysvetľujú vznik Slnečnej sústavy z protoplanetárneho disku plynu a prachu, boli postavené na predpoklade, že náš systém je „priemerný“ vo všetkých ohľadoch. V posledných desaťročiach bolo objavených približne 3000 exoplanét – planét obiehajúcich okolo iných hviezd. Ak zhrnieme tieto údaje, astronómovia z amerického Northwestern University (Illinois) a kanadskej University of Guelph došli k záveru, že Slnečná sústava je
v mnohých ohľadoch jedinečným prípadom, a že pre jej formovanie sú potrebné osobitné podmienky.“

„Slnečná sústava sa zrodila za zvláštnych podmienok, aby sa z nej stalo tým kľudným miestom, ktoré vidíme. Drvivá väčšina iných planetárnych systémov v dobe vzniku nezodpovedala týmto osobitným podmienkam, a teda sa veľmi odlišujú“, hovorí vedúci autor štúdie, profesor astronómie Frederic Rasio, ktorého slová sa citujú v tlačovej správe z Northwestern University. „Teraz vieme, že iné planetárne sústavy nevyzerajú ako Slnečná sústava… Tvar obežných dráh exoplanét sú skôr podlhovasté než okrúhle. Planéty sú nie tam, kde očakávame, že ich uvidíme. Mnohé Jupiteru podobné obrie planéty, známe ako „horúce Jupitery“, sú tak blízko pri hviezdach, že sa otáča okolo nich za pár dní… Taká turbulentná história ponecháva len veľmi malú šancu na vytvorenie pokojného solárneho systému, ako je tá naša, a naše modely to potvrdzujú. Aby sa vytvorila slnečná sústava, musia byť splnené určité podmienky… My vieme, prečo je naša Slnečná sústava tak veľmi zvláštna, a chápeme, čo ju robí tak výnimočnou… “

Títo vedci, ako vždy, nie sú príliš presní a prísni v ich uvažovaní. A je nepravdepodobné, že pochopia, „čo je na nej zvláštne“. V skutočnosti naša Slnečná sústava nevznikla za jedinečných podmienok. Pre ňu umelo vytvorené podmienky ju tak urobili „unikátnou“, že je maximálne prispôsobená na dlhú životnosť a bezpečie. Avšak, výsledky týchto štúdií môžu tiež slúžiť ako dôkaz toho, že prípravy
na kolonizáciu Midgard-Zeme sa realizovala pravdepodobne viac ako stotisíc rokov. Je veľmi pravdepodobné, že táto odborná príprava zahŕňala nielen vytvorenie alebo dopravenie lún, ale i korekcia obežnej dráhy všetkých planét našej Slnečnej sústavy, prípadne i kolonizácia Marsu a pravdepodobne ešte mnoho iných, o ktorých nemáme ani poňatia.

Reálnosť tohto predpokladu sa stáva veľmi pravdepodobnou, ak ste sa zoznámili so skutočným mechanizmom tvorby hviezd a planét.
V rozpore so zdravým rozumom vedci stále rozprávajú báchorky
o tom, ako planéty vznikajú z plynov, kameňov a iných nečistôt, ktoré lietajú v priestore a potom nejako splynú do veľkého kusa, z ktorého sa nejako sám o sebe stáva planétou so žeravým jadrom a s ďalším príslušenstvom. V skutočnosti všetko sa deje úplne inak. Tí, ktorí sa chcú zoznámiť s reálnou teóriou formovania hviezd a planét, odporúčame prečítať knihy na webovej stránke Levašova:  „Posledná výzva pre ľudstvo“ alebo „Nehomogénny vesmír.“

Zdroj:peshera.org

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *