„Prístrojom na spoznávanie nášho sveta nie sú naše zmysly, ale mozog“
Nikolaj Levašov
Život – živá hmota- vzniká vo vesmíre prirodzene a objavuje sa pravidelne na mnohých vhodných planétach. Na obývaných planétach taktiež prirodzene a nevyhnutne vznikajú rôzne inteligentné formy života. Život, ktorý sa objavuje a vyvíja v rôznych podmienkach, smeruje k vzniku rôznych civilizácií. Objavujú sa protichodné sily svetla a tmy, ktoré vedú k trvalým a nekompromisným vojnám.
Už v roku 1994 Nikolaj Levašov vo svojej knihe „Posledná výzva
pre ľudstvo,“ napísal, že „… vo vesmíre existujú miliardy civilizácií. Niektoré z nich sú na začiatku svojho vývoja, zatiaľ čo iné sa práve rodia, ako naša pozemská civilizácia, a iné už dosiahli vysokú úroveň rozvoja. Je to prirodzené a logické… Naša civilizácia v blízkej budúcnosti bude musieť prejsť sebazrodením. A v prípade, že „zrodenie“ bude úspešné, civilizácia Zeme vykročí na kvalitatívne vyššiu úroveň rozvoja, kedy mentálne, teda iba silou svojich myšlienok, človek bude môcť vplývať na ekológiu planéty, ovládať počasie, živly, hojiť a liečiť rany prírody spôsobené neprimeranou činnosťou človeka samého. Človek bude môcť spoznať sám seba, svoje vlastné schopnosti, možnosť svojho mozgu. Cestovanie do minulosti a do budúcnosti vo vesmíre, veľkom miliardy svetelných rokov, prestane byť „zázrakom“, ako hovoria jedni, či „blúznením šialenca“, ako hovoria druhí… Postupom času to bude rovnako bežné ako lietanie v lietadle. Toto všetko bude v budúcnosti možné len vtedy, ak ľudstvo príjme nové znalosti nevyhnutné
na dosiahnutie ďalšieho stupňa spoznávania sveta…“
Výsledky mnohých štúdií a množstvo nedávnych publikácií potvrdzujú toto vyhlásenie akademika Nikolaja Levašova. A okrem toho, každý človek, ktorý sa oslobodí z omamných účinkov parazitnej propagandy a rozhodne sa vziať zdravý rozum do hrsti, na toto príde ľahko aj sám. Ak však myšlienka, že ľudstvo je jediná kolónia inteligentných bytostí
v našom vesmíre si získa vašu pozornosť, potom smelo môžeme urobiť záver o tom, že náš vesmír je vlastne púšť. Ako ináč! Naša galaxia má asi 100 miliárd hviezd a planét je niekoľkonásobne viac! A ak sa na jednej malej planéte, ktorá sa nachádza pomerne ďaleko
od stredu galaxie, vytvoril inteligentný život… tak toto je ozaj skutočná púšť! Bolo by zaujímavé zistiť, koho chorá fantázia vytvorila túto „púštnu myšlienku“ a za akým účelom? Ak to bola nejakého Boha, tak dnešné naše chápanie tohto pojmu je naozaj nevyspytateľné a je nemenné… Ale keď je to len fantázia našich „vedcov“ a iných „pastierov“, tak to je iná vec. My len potrebujeme odhodiť tieto skôr „vnútené“ nezmysly, jemnučko pohnúť mozgami a rozanalyzovať sporé informovanie verejnosti, aby všetko pekne do seba zapadlo. A potom sa odkryje niečo úplne iné, neobvyklé, a veľmi atraktívne…
Rozširovanie života vo vesmíre
„…Ani Zem ani ľudia nie sú jedineční vo vesmíre. Myšlienka existencie viacerých obývateľných svetov je tak príťažlivá, že odborníci vyvinuli vzorec pre výpočet počtu civilizácií v danom objeme kozmického priestoru. Takže, podľa výpočtov skupiny vedcov z Princetonskej univerzity, počet obývateľných planét, ktoré sú pozorované zo Zeme v okolitom vesmíre, nie je menej ako 600 miliónov. Mnohé z nich, samozrejme, musia byť obývané inteligentnými bytosťami. A medzi týmito planétami musia byť také, na ktorých cítiace bytosti
podľa svojich schopností, úrovňou rozvoja, pokrokmi v komunikácii a preprave ďaleko presahujú možnosti civilizácie Zeme…“
Nekonečný vesmír „prihadzuje“ vedcom všetky nové, pôsobivé detaily o existencii v rannom štádiu svojho vývoja. Tentokrát astronómovia
z Centra pre astrofyziku Harvard-Smithsonian (Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics), ktorí pracujú s ďalekohľadom SPT (South Pole Telescope), objavili jednu z najviac masívnych galaktických kôp, vzdialenej od nás 7 miliárd svetelných rokov. Informácie o celkovej hmotnosti galaktickej kopy môže spôsobiť záchvaty, závraty a nevoľnosť pri snahe posúdiť jeho rozmery: podľa meraní galaktická kopa má hmotnosť, ktorá sa rovná 800 biliónom sĺnk!!!.
Galaktická kopa, známa ako SPT-CL J0546-5345, sa nachádza
v súhvezdí Maliara. Jeho červený posun predstavuje 1.07, čo znamená, že astronómovia pozorujú klaster v rovnakom stave, v akom bol
pred siedmimi miliardami rokov. Teda, už vtedy, jej štruktúra bola skoro rovnako veľká ako kopa Vlasy Bereniky, ktorá je jedna
z najhustejších známych kôp, známej vede. Výskumní pracovníci sa domnievajú, že v priebehu času SPT-CL J0546-5345 sa mohla zväčšiť štvornásobne.
„Táto galaktická kopa by vyhrala titul v ťažkej váhe. Je to jedna
z najhmotnejších klastrov aké kedy boli nájdené v tejto vzdialenosti,“- povedal pracovník centra Mark Brodwin, jeden z autorov článku publikovanom v „Astrophysical Journal“. Podľa Brodwina v SPT-CL J0546-5345 existuje mnohých pomerne starých galaxií. To znamená, že kopa vynikla v „čase detstva“ vesmíru, v prvých dvoch miliárd rokov svojej existencie. Vek vesmíru, podľa WMAP sondy (Wilkinson Microwave Anisotropy Probe), sa odhaduje na 13,73 miliárd rokov. Takéto kopy môžu byť užitočné pri štúdiu vplyvu temnej hmoty a temnej energie na vytvorenie rôznych štruktúr v kozme.
Skupina objavila galaktickú kopu pri práci s prvým dátovým SPT teleskopom, nainštalovaného na Stanici Scotta Amundsena
v Antarktíde. Desaťmetrový teleskop, ktorý pracuje vo frekvenčnom rozsahu 70-300 GHz, začal fungovať v roku 2007. Hľadanie galaktických kôp – to bola hlavná úloha vedcov, ktorí dúfali, že
s využitím SPT dát sa dostanú bližšie k získaniu rovnice stavu tmavej energie, na ktorú, podľa predstáv astronómov, pripadá asi 74% hmotnosti vesmíru. Tento nájdený klaster astronómovia študovali pomocou nástrojov Spitzerovho kozmického teleskopu (Spitzer Space Telescope), a aj skupinou čílskych ďalekohľadov observatória v Las Campanas (Observatory Las Campanas). Tieto umožnili izolovať
v kope jednotlivé galaxie a odhadnúť rýchlosť ich pohybu.
Kopa SPT-CL J0546-5345 sa našla vďaka tzv. Suňajev-Zel’dovič efektu, kedy dochádza k miernemu porušeniu spektra v reliktom žiarení CMB (Compressed Baryonic Matter) „echa“ Veľkého tresku, ktoré vzniká, keď toto zbytkové žiarenie prechádza veľkou galaktickou kopou. Táto vyhľadávacia metóda rovnako dobre identifikuje i blízke i vzdialené klastre a umožňuje presne posúdiť ich váhu.
Zdroj: peshera.org